Často rozmýšľam nad tým, čo robili naše babičky a ich babičky, keď uspávali deti. Nevedeli nič o biologickom spánkovom rytme a ani to, kedy je najlepšie deti ukladať, a predsa mali aj sedem detí a zvládli to. Ako je to možné? Ak ste niekedy navštívili múzeum slovenskej dediny, prvé na čo vám v tejto súvislosti padne zrak je kolíska, prípadne kus plátna chyteného o pôjd – niečo ako dnešná sieť. Miesta veľa zároveň v izbici nie je, takže s určitosťou možno povedať, že rodina spávala spolu.
Zo starých výjavov vieme, že matky nosili svoje deti na pole v šatkách. Dokonca nedávno na STV2 som takýto výjav zo slovenských polí zachytila. Mamička z palíc na poli postavila niečo ako trojnožku či štvornoku a vytvorila si z plátna niečo ako kolísku alebo improvizovaný kočík. V tomto kuse látky hojdala svoje dieťa priamo na poli vedľa pracujúcich ľudí, ktorých pálilo slnko do tváre. Myslím, že všetci vieme, že do výbavičky mamičiek z 19./20. storočia patrili uspávanky. Práve slovenská kultúra je na ne neuveriteľne bohatá.
Keď sa nám narodil náš chlapček, veľa som s ním nenahovorila. Asi hlavne preto, že som bola úplne vyčerpaná a to posledné, čo sa mi chcelo bolo rozprávať. Keďže na mňa doľahla kritika, že s dieťaťom vôbec nerozprávam, povedala som si, že mu začnem spievať. Ako absolventka spevu som mala v repertoári množstvo opier, populárnych piesní ale aj detských ľudoviek. Väčšina z nich však bola veselá a tie som spievať nechcela.
Napriek tomu, že milujem slovenských populárnych umelcov a slovenské kapely, IMT Smile som synovi spievať nechcela. Predsa len, nech aj jeho trošku obohatí slovenská ľudová pieseň plná múdra. Takže som zalovila v pamäti a prišla mi na um Kukulienka, Pod horou pod horou a matne som sa snažila vybaviť text Čierne oči. Takže som toho na výber veľa nemala.
Uspávanka je mocný nástroj. Ak ležíte vedľa vášho dieťatka a to len plače, plače a plače, nechce prsník nechce nič, len je strašne unavené, skúste mu zaspievať uspávanku. A to platí aj o dieťatku, ktoré plače v kočíku. Ak váhate a tiež nemáte úplne jasno v tom, čo by ste chceli svojmu drobčekovi večer alebo kedykoľvek počas dňa spievať, nech sa páči, ponúkam vám na výber pár mojich uspávaniek.
Melódiou sú vhodné na uspávanie a textom zaujímavé, takže nie je dôvod sa pri spievaní nudiť. Uspávanky, ktoré vám ponúkam ako inšpiráciu ma paradoxne naučil môj manžel, ktorého som dovtedy nikdy nepočula spievať. V tomto ho inšpiroval otec, ktorý sa narodil a žil so siedmymi súrodencami v Detve a vraj bol vychýrený spevák.
Pri mojich pokusoch uspať dieťa uspávankou som si všimla, že uspávanka je pre dieťa uspávankou vtedy, ak sa pri nej dieťa ukľudní a prípadne začne zaspávať. Rada by som vám preto v krátkom videu ukázala, akým štýlom som používala uspávanky ja. Pomaličky a dostratena cez brumendo. Osobne ma veľmi prekvapilo, že aj malé deti môžu mať svoje preferencie.
Každé dieťa preferuje inú uspávanku. Uvidíte, že aj vaše dieťatko si vyberie tú svoju. Keď náš synček vedel už trošku rozprávať, pýtal si PODOPODO – teda Pod horou pod horou. O to viac som zostala prekvapená, keď naša 9. mesačná dcérka začala mať taktiež svoje preferencie, konkrétne v jej prípade išlo o Mám ja hrušku alebo Kukulienku.
Milé mamičky, týmto článkom som chcela malou troškou prispieť k príjemnejšiemu a rýchlejšiemu uspávaniu. Rada by som vás zároveň inšpirovala a povzbudila, aby ste si aj vy z času na čas pomohli uspávankou. Hovorí sa totiž, že mamičkin hlas je pre dieťa tou najkrajšou melódiou. Preto, aj keď by bola pieseň vo vašom podaní pre hudobného kritika falošne, nevadí. Aj tak pokojne zaspievajte vášmu drobčekovi niektorú z uspávaniek podľa vášhoh výberu.
Vaša Spánková víla.