❤️ Ako sa nám podarilo počať naše druhé dieťatko?

Prvé šťastné počatie, ktoré sme si naplánovali na apríl 2015, a to podľa Jonášovej metódy, vyšlo presne podľa našich predstáv, ako inak ako na prvýkrát. Po prirodzenom pôrode bez analgetík som si povedala, že vzdávam hold každej žene, ktorá porodila, keďže pôrod skutočne bolel, a to nielen trošku ale veľmi. Nehovoriac o následkoch na panvovom dne.

Po dvoch rokoch, keď to konečne začína byť nádherné a „nič nerobenie doma“ je tiež veľmi fajn, len ja, domácnosť a už pomerne rozumné dieťatko, hovoríme si, že šťastie skúsime opäť. Po prvom mesiaci, po druhom, po treťom však naše šťastie neprichádza.

od 4. mesiaca snaženia

Tak sme čakali. Nie však pasívne. Aktívne. Na internete som objavila najväčší poklad na túto tému, a to https://www.fertility.sk/. Vďaka tejto stránke a jej majiteľke Helenke som sa toho o reprodukčnom zdraví a našich organizmoch naučila skutočne veľa. Veď už po 4. mesiaci nedarenia sa, som sa spojila s Helenkou a snažila sa získať čo najviac rád, ako svoje telo pripraviť na počatie. Helenkin príbeh mi zároveň dodal odvahu. Snažila som sa vysadiť múku, mlieko a liečiť svoje telo. No bolo to ťažké. „Zvyk je železná košeľa.“ Aj keď vôľa bola silná, nie vždy sa darilo udržať diétu pod kontrolou. (Pozor, chcem len upozorniť, že múka aj mlieko môžu byť skutočne prospešné. Viac sa dočítate tu. Ide však už o úplne inú tému.) Nakúpila som si výživové doplnky na podporu počatia, aby som tak zvýšila moje a manželove šance.

6. mesiac snaženia 

Po ďalších neúspešných pokusoch som začala šípiť, že niečo nebude v poriadku a začala som mať strach, nepríjemný pocit hrôzy, že tú krásu už nezažijem. Snažili sme sa každý mesiac, no bez výsledku. Po šiestom mesiaci snaženia sa som začala pociťovať tlak okolia, a teda nezostávalo nič iné, ako priznať pravdu, čo bolo síce zahanbujúce, ale aj oslobodzujúce. „Áno, nedarí sa nám, som z toho veľmi smutná a bojím sa, že sa nám už nikdy nepodarí počať ďalšie dieťa.“

V tomto som bola otvorená. Všimla som si totiž, že tento problém je v populácii stále vypuklejší. Priznať pravdu pred sebou ako aj pred okolím bola jediná cesta, ako zo seba dostať nepríjemný tlak a skľučujúce emócie. Po pol roku som zašla za svojou gynekologičkou, ktorá mi zobrala krv a následne ma s chladom v hlase poslala do reprodukčného centra na Búdkovej ulici, keďže som mala znížené AMH. Netušila som, čo to AMH je, no diskusia na Modrom koníkovi odhalila, o čo ide. Dozvedela som sa, že AMH – Anti-Müllerov hormón určuje ovariálnu rezervu, teda počet vajíčok vo vaječníkoch a poľahky sa dá zvýšiť vyšším príjmom Vitamínu D. A tak aj bolo. Vitamín D pomohol. Neskoršie výsledky v reprodukčnom centre napokon neboli také katastrofálne.

Som z Bratislavy a okolo centra na Búdkovej som v minulosti chodievala pravidelne a často rozmýšľala nad ženami, ktoré sa v ňom nachádzajú. Bolo zvláštne si teraz v tomto centre dohodnúť termín návštevy. Nadišiel deň, keď som sa posadila do bieleho umelohmotného kresla a svoj problém predostrela doktorovi MUDr. Marekovi Drábekovi, PhD., MPH. Netváril sa vystrašene a dával mi nádej. Musím povedať, že ma upokojil a bol skutočne veľmi milý. Možno aj preto, že som si pred návštevou zo záznamu na TA3 vypočula debatu s ním a inými odborníkmi na tému: „Je dieťa samozrejmosť?“. Doktor Drábek zhodnotil moje a manželove výsledky a povedal: „Nevidím dôvod, prečo by ste na základe týchto výsledkov nemohli počať prirodzene, navrhujem Vám počkajme ešte pol roka.“

7. mesiac snaženia – kontinuálne

Spomenula som si, že som v minulosti počula, že za neschopnosťou počať môže byť aj oslabé panvové dno. Keďže som mala ťažký pôrod, začala som hľadať centrum, v ktorom by ma vyšetrili a pomohli. Najlepšie, ktoré som navštívila koncom roka 2017 bolo Ambio rehabilitačné centrum. Majiteľka Miriam ma nielenže profesionálne vyšetrila, ale zostavila aj sériu cvikov na hodinu a pol, ktoré som sa snažila cvičiť každý deň. Výsledky sa dostavili a cítila som, že popôrodnými problémami som už toľko netrpela. Konkrétne, bolo jednoduchšie udržať moč či stolicu. Masáže a cvičenia mali na mňa blahodarný účinok, a to hlavne na psychiku a moju postavu. Bábätko však stále neprichádzalo, a tak som sa začala paralelne popri cvičení panvového dna venovať štúdiu neplodnosťti ďalej.

Prečo sa mi deje to, čo sa mi deje? Nemá to niečo spoločné s minulými životmi či reinkarnáciou? Mám sa z tejto situácie niečo naučiť? Už dávnejšie sledujem Terezu Kramerovú a jej stránky „Vedomý život“. Na svojej stránke zdarma ponúka niekoľko meditácií. Nachádzam tú pre mňa – „Za pozvanie dušičky do života“. Napriek tomu, že s meditáciou skúsenosti nemám, som sama doma, a tak si hovorím, že to skúsim. Zapínam si Terezin hlas, ktorý ma sprevádza. Zostupujem farebnými schodmi, očistnou sprchou, ocitám sa v čistom priestore s mojim novým sprievodcom a spoločne sa vydáme do priestoru s dušami. A presne v tomto bode, keď sa pozerám na bielu paru či bielu vatu oblakov, nastáva vnuknutie. Dušička Adelka sa mi vynorí pred očami  a ja plačem. Po tomto skutočne silnom zážitku, ktorý mňa samú veľmi prekvapil, si hovorím, že ak sa nám niekedy náhodou podarí počať, bude to Adelka, a to aj napriek tomu, že na prvý pohľad by som toto meno nikdy nezvažovala. Dnes ti chcem Tereza za tvoje stránky veľmi pekne poďakovať, veľmi si mi pomohla.

Asi v rovnakom čase som sa zúčastnila jedného veľmi zaujímavého stretnutia, ktorého obsah má korene v starom Tibete. Keďže tomuto učeniu nemôžem robiť reklamu, poviem len, že viac sa môžete dočítať na stránkach TRENDU. Jeden z redaktorov urobil pekný rozhovor so Slovákom, ktorý tento cenný dar kultivuje na Slovensku. Tento druh liečenia som na sebe vykonávala a vykonávam dodnes. Zároveň som pri príležitosti týchto sedení koncom roka 2018 navštívila aj liečiteľa, ktorý ordinuje v Tomášove a volá sa Laci Báči.

10. mesiac snaženia 

Hľadala som pomoc všade, a to aj paralelne. Len tak som zašla do UNsP Milosrdní bratia a zaklopala na dvere gynekologickej ambulancie, ktoré mi otvorila sestra Františka. Posťažovala som sa jej so svojim problémom a poradila mi skúsiť CENAP – Centrum nádeje a pomoci v Brne. Rozhodla som sa však zájsť ešte na endokrinológiu. Po vyšetrení na endokrinológii, ktoré ukázalo že moja štítna žľaza je v norme, ma pani doktorka na moje prekvapenie taktiež nasmerovala na kresťanské centrum CENAP. Prekvapilo ma, že pani doktorka sama túto metódu používa a pomáha ňou svojim pacientkám. Rozhodla som sa to teda skúsiť. Po nejakom čase som presvedčila môjho manžela, či by sme nezašli do Brna. Do CENAPu. Začiatkom roka 2018 sme si urobili pekný výlet a celú sobotu strávili medzi štyrmi stenami tohto pomerne jednoduchého kresťanského zariadenia, ktoré viedla pani doktorka MUDr. Ludmila Lázničková a jej pomocníčka. To, čo ma po sedení najviac povzbudzovalo bola informácia od doktorky Lázničkovej, že na počatie stačí jedna dobrá spermia a nie je preto dôvod trápiť sa prípadnými zlými či zhoršujúcimi sa výsledkami spermiogramu. To bolo skutočne veľmi povzbudzujúce. Centrum nám okrem konzultácie a prednášky ponúklo výživové doplnky. A tak sme z centra po prednáške a konzultácii odchádzali s tabuľkami na meranie teploty a výživovými doplnkami za 500 EUR. Doteraz som však nie úplne pochopila, načo je dobré merať si teplotu, ak viete, kedy máte ovuláciu.

11. mesiac snaženia 

Po takmer roku neúspešného snaženia, cvičenia panvového dna, užívania vitamínových doplnkov, či nútenia manžela sprchovať si isté partie ľadovou vodou, čo po niekoľkých pokusoch radikálne odmietol, si dohadujem termín u vraj alternatívneho doktora MUDr. Ľudovíta Janeka, PhD., keďže som naňho dostala výborné referencie od susedky Dominiky. V čakárni som čakala ja a jedna tehotná mamička. Ticho som jej závidela a ukľudňovala sa, že veď už jedno dieťa mám a treba byť za to skutočne vďačný. V čakárni ma prekvapilo, že vidím niektoré z výživových doplnkov, ktoré sme si nakúpili v Brne. S výživovými doplnkami to začína byť zaujímavé, keďže ich mám tak veľa, že už ani neviem, ako mám ktorý užívať. Konzultáciu u doktora Janeka som si hradila sama ako samoplatca. Chcela som získať druhý názor. Sestrička ma volá dovnútra a vypisujeme papiere. Zdôverím sa jej, že nevieme počať. Som prekvapená, keď ma podporí a povie, že aj ona musela pár rokov čakať, ale ďalšie dieťatko už nechce a radí mi: „Nech manžel užíva MACU a ja nech pijem čaj od Sonnentoru – „Zakrátko mamičkou“. Vraj tak sa podarilo počať im. Rozhovor preruší pán doktor a volá ma dovnútra. Hodnotí môj stav a hovorí, že som v perfektnom stave. Následne však konštatuje, že spermiogram môjho manžela je katastrofálny: “ S takýmto spermiogramom sa vám počať určite nepodarí.“ Má však pre mňa riešenie. Je to doktor MUDr. Gabriel Petrovics v Košiciach, ktorý vraj nastaví stravu manželovi tak, aby sa organizmus začal liečiť a kvalita spermií vzrástla.

Prešiel rok a ja som každý deň manželovi „plakala“ na ramene so slovami: „My nemáme druhé dieťa“, no do Košíc sa mu ísť nechcelo. Doktor Janek mi zároveň odporučil navštíviť nejakú formu psychoterapie. Domnieval sa, že možno je vo mne nejaký blok. Tak som na jeho odporúčanie navštívila Ambulanciu akupunktúry WAMED s.r.o. A tak som dva mesiace navštevovala sedenia, na ktorých som veľmi veľa plakala. Doktorka sa mi snažila ukázať, že už to čo mám je veľmi veľa a snažila sa liečiť moju dušu, ale zároveň nájsť problém, prečo sa nám nedarí. Túto terapiu som však nedokončila. Asi aj preto, že už som nevládala vynakladať toľké finančné prostriedky na niečo, čo sa mi napokon zdalo byť v nedohľadne.

Keď sa nedarí počať dieťa, je zaujímavé na sebe sledovať fázy strachu, napätia a závisti. Pozorovať sa, ako sa emócie a mozog snažia túto situáciu vyriešiť. Obviňujete najprv seba. Snažíte sa žiť zdravšie, lepšie, no aj tak nič. Potom sa začne obviňovanie partnera – manžela a jeho spermiogramu. Nútite ho k zmene postoja k životu, nech uberie z laxnosti. Muži sú našťastie viac nad vecou, čo na konci dňa celej veci iba pomôže. Vďaka ti svet za mužov! Ste skvelí. Napokon nezostane nič iné, iba to, čo sa všade píše, a to: „Pusťe to z hlavy, vykašlite sa na to, začnite žiť.“A tak sa snažíte. Postupne nezostáva nič iné, ako sa so situáciou skutočne zmieriť a začať žiť. Byť vďačný za manžela, za dieťa, za prácu, za rodinu, za krásne počasie či len tak za prechádzku v lese. Pre mňa osobne bolo takmer dvojročné čakanie na dcérku veľkou školou života o sebe samej. Zrazu človek pochopí, čo je to pokora, vďaka či šťastie. S odstupom času spomínam na obdobie snaženia sa s veľkou vďakou za to, že ma naučilo pokore a láske k tomu, čo mám.

12. mesiac snaženia 

Moja cesta nedarenia sa však nekončí. Napriek všetkým snahám a nadhľadu si hovorím, že ešte počkáme a časom skúsime umelé oplodnenie, prípadne aspoň IUI. Predstavujem si ako pri IUI doktori vyberajú na Petriho miske iba tie najlepšie, najkrajšie a najrýchlejšie spermie. Stále však toto rozhodnutie odkladám. Nechce sa mi do toho. Nechce sa mi to podstupovať. Na ďalšej konzultácii s doktorom Drábekom prichádzame k záveru, že by bolo vhodné podstúpiť ešte vyšetrenia na reprodukčnej imunológii. A tak sa s výmenným lístkom zberám za doktorkou MUDr. Katarínou Bergendiovou, PhD., ktorá mi diagnostikuje zvýšené embryotoxické cytokíny, čo hovorí samé za seba a zároveň nejaký druh neznášanlivosti na lepok a mliečnu bielkovinu. Vďaka naštudovaným vedeckým článkom na www.fertility.sk to však pre mňa nie je nič prekvapujúce, keďže toto je častý problém, prečo sa dvojici nedarí otehotnieť. Súvisí to totiž so zápalom v tele, ktorý tieto dve potraviny iba podporujú. (Ak vás bolia kĺby, môže to byť jeden z príznakov. Mňa boleli hlavne na rukách a v zápästí. Viac sa dočítate v tejto skvelej knihe, ktorá dôvody týchto zápalov podrobne popisuje a je zároveň vhodná pre našich rodičov či starých rodičov). Jedným dychom pani doktorke dodávam, že s týmito výsledkami nemá umelé oplodnenie predsa žiadny zmysel. Nato odpovedá, že: „Súhlasím“. Už rozumiem, prečo mnohé umelé oplodnenia nemusia vyjsť. Bez výsledkov z reprodukčnej imunológie je IUI alebo IVF nezmysel. Telo embryo jednoducho neprijme. Pani doktorka navrhuje liečbu kortikoidmi, o ktorých sa opäť na Modrom koníkovi dozvedám samé strašné veci a robím v sebe rozhodnutie, že tehotenstvo mi za zničené zdravie nestojí. A život ide ďalej. Som občas zlá a podráždená, napriek tomu, že „mám všetko“ a je mi to veľmi ľúto. Snažím sa opäť zmierovať so svojou situáciou a zaháňať pocity úzkosti. Závidím kresťanom, že môžu svoj žiaľ odovzdať Bohu a žiť s ľahkosťou. No ja sa musím spoliehať sama na seba.

15. mesiac snaženia sa

Bojujem ďalej. Keďže viem, že moje telo má zápal, ktorý spôsobujú potraviny, rozhodnem sa poprosiť o rýchle stretnutie kamarátku – kolegyňu Silviu Horeckú Pleškovú – absolútnu odborníčku na potravinársku chémiu. Konzultujem s ňou moje výsledky z reprodukčnej imunológie : histamínová intolerancia, nejaká forma alergie na laktózu a lepok. Silvia rýchlo vyvracia jednoduché závery. Píšem si, že môžem jesť kyslú smotanu alebo fetu a nastavujeme približnú diétu. Nič drastické. To, čo bolo na našom stretnutí asi najzásadnejšie bolo Silviino odporúčanie prečítať si príspevok na jej stráne o protizápalových bylinách. Senovka grécka, nigella sativa, saturejka, perila, kurkuma,… Bežím do obchodov a na trhovisko Miletičova a zháňam. Zo siedmych bylín sa mi podarí zohnať iba tri. Aj tak ich začínam aj s čiernym korením a kurkumou aktívne zaraďovať do všetkých jedál, hlavne polievok a liečim svoje telo vždy, keď varím.

Stretávam sa s kamarátkou Katkou, ktorá vie o mojom trápení a daruje mi knihu Šlabikár šťastia – Dospelí deťom, deti svetu od Pavla Baričáka, ktorá mi má pomôcť v mojom trápení. Keďže je Katka doktorka, radí mi, že v prípade, že sa už rok nedarí, v druhom roku sa treba viac zdržať sexuálneho styku, aby nedochádzalo k iritovaniu organizmu. Túto informáciu spomína aj Helenka na www.fertility.sk, a tak sa opäť snažíme – striedmejšie.

18. mesiac snaženia 

V októbri 2018 si dávam opäť bezlepkovú a bezmliečnu diétu. V tomto čase vďaka služobnej ceste navštevujem Košice a podarí sa mi dohodnúť stretnutie s doktorom Petrovicsom, ktorého mi odporúčal v úvode roka pán doktor Janek. Pán doktor Petrovics ma premeriava a nastavuje potravinovú diétu. Jeho záver je, že moje celé telo je až na močový mechúr absolútne oslabené. Kupujem si čínske bylinky a biorezonančný prípravok. Prestávam jesť kuracie mäso, jablká či hrušky, mlieko, pečivo a mnoho ďalšieho, čo som predtým považovala za prínosné. Viem, že je to len na chvíľu, kým sa môj organizmus vylieči. Paradoxne mi prvýkrát v živote chutia štamprlíky slivovice, ktoré mi majú tiež pomôcť, paradoxne, hlavne na naštartovanie pečene. A začínam sa cítiť podozrivo lepšie. Hlavne mám citeľne viac energie.

20. mesiac snaženia 

Prichádzajú Vianoce a moja diéta je v háji. Tesne pred Vianocami ochoriem. Kašlem, soplím a nie je mi dobre. Navštevujem obvodnú lekárku, ktorá uzatvára, že ide o zápal priedušiek a bez antibiotík to nepôjde. Súhlasím. Je Silvester posledná tabletka antibiotík dobraná a ja sa púšťam do nového roka s tým, že si začínam život už konečne užívať – manžela a 4-ročného rozumného chlapčeka. Nastupujem na plný pracovný uväzok. Teším sa zo zárobku ako aj zo svojho rozhodnutia, vymeniť obedy v reštaurácii za polhodinovú makačku v posilňovni. Zavázam domáce varenie do krabičiek bez lepku, cukru a mlieka. Teším sa, že konečne žijem! Po röntgene u zubára informujem manžela, že som sa dočítala o doktorovi MUDr. Ivanovi Wallenfelsfeldovi a jeho ambulancii Gianna, v ktorej pomáha aj na diaľku neplodným párom americkou technikou NaProTechnology. Táto metóda však neráta s meraním bazálnej teploty, ale ide o meranie iného ukazovateľa plodnosti a keďže sa nevzdávam, len žijem s ľahkosťou, navrhujem manželovi ďalší výlet. Tentokrát do Trnavy.

Paralelne som v kontakte aj s pani Alenkou Dvořákovou – Prúvodce neplodností, bývalou zdravotnou sestrou z reprodukčného centra v Českej republike, ktorá sa rozhodla sprevádzať ženy – snažilky reprodukčnými centrami a ozrejmovať, čo ich čaká. Alenka je skutočne veľmi milá a ochotná, telefonujeme si niekoľkokrát, keďže som si zakúpila jej e-book, mám ešte pár otázok, aké sú moje možnosti s mojimi zvýšenými embryotoxickými cytokínmi.

Kontaktujem konzultantky – sprievodkyne technológie NaProTechnology, ktoré ponúkajú pomoc po celom Slovensku. Po dohode s konzultantkou sa dohadujeme na stretnutí v Trnave. Vstupujeme do priestoru, ktorý je súčasťou kresťanskej komunity a v prednáškovej miestnosti sa stretávame s dvoma ďalšími pármi. Manžel mi pošepne, že dúfa, že nezačnú ako v Brne. Teda od piky. Počas úvodných konzultantkiných slov si spomeniem na manželove slová a snažím sa nevybuchnúť od smiechu. No na moje prekvapenie naša školiteľka trpí podobným problémom ako ja, teda že aj jej sa s partnerom nedarí počať druhé dieťa. Prezrádza, že aj doktor Wallenfelsfeld sa čiastočne venuje reprodukčnej imunológii a v jej prípade tlmí reakciu imunitného systému kortikoidmi. Prezrádza, že je to pre ňu posledné riešenie, ktoré je ochotná podstúpiť. Počas prednášky naša školiteľka napríklad spomenie, že antibiotiká pomáhajú počatiu. Súvisí to s produkciou hlienu krčka maternice, v ktorom majú spermie väčšiu šancu prežiť. Veľmi ma to prekvapí, pretože už nejaký ten deň pozorujem drobné špinenie a prebleskne mi hlavou, či to nemôže byť uhniezďovanie vajíčka. A začnem v kútiku duše dúfať. Doma zisťujem, že som tehotná. Pocit šťastia, ktorý si ma v tej chvíli podmanil, vystriedal pocit strachu. Viem, že embryotoxické cytokíny, ktoré mám zvýšené, môžu embryu uškodiť. Rýchlo kontaktujem doktorku Bergendiovu a doktra Wallensfelda, ktorý ma ubezpečuje, že teraz nie je namieste riskovať a napriek prvému mesiacu bez problémov mi odporúča nasadiť si kortikoidy, ktoré budú imunitu tlmiť. Ubezpečil ma, že aj on bol v minulosti proti, ale ukazuje sa, že tento typ liečby nie je nebezpečný ani pre plod ani pre matku. Na diaľku mi poslal recept na obrovské dávky kyseliny listovej a utrogestan – progesterón na udržanie plodu. Požehnal rozhodnutie pani doktorky Bergendiovej, že bez Dexamedu injekčne ma s aktuálnymi výsledkami krvi domov nepustí. Embryotoxické cytokíny boli totiž aj v tehotenstve zvýšené.

Čo mi teda pomohlo?

Myslím, že všetko + antibiotiká.

ZÁVER

Cieľom tejto podrobnej spovede – tohto článku bolo povzbudiť ženy, ktorým sa nedarí otehotnieť. Chcem, aby ste vedeli, že raz to určite príde. Zlá správa je, že týmto nepríjemným emočným vypätím musíme prejsť každá sama a každá z nás musí nájsť cestu zmierenia sa s touto životnou skúškou. Viem, že to strašne bolí, viem, že je to pocit nenaplnenia a zúfalstva, pocit závisti a neprajnosti. Pocit žiaľu, strachu a zlosti. Som si vedomá, že ak by sa nám ďalšie dieťatko nepodarilo, musela by som naďalej bojovať s týmto typom pocitov. Všimla som si však, že zmiernenie tohto veľkého pocitu krivdy, sa dal lepšie zvládať vďaka pomoci druhým, vďaka práci, smiechu a radosti z aktivity, priateľstiev a splnených úloh. Počas nášho snaženia som mala stále na pamäti knihu od Ericha Fromma „Mít nebo být“ a ukľudňovala som sa, že veď v najhoršom ešte existuje adopcia, náhradné rodičovstvo alebo pomoc neziskovému sektoru napríklad organizácii Návrat či Cesta von. Pravidelne som si pripomínala známu slovenskú političku, ktorá si adoptovala dve deti a dnes pomáha Slovensku.

Na mojej ceste som skúsila takmer všetko, aby som si v budúcnosti nemusela vyčítať, že som pre tento cieľ neurobila všetko, čo bolo v mojich silách. Preto, nevzdávajte sa, ale žite s ľahkosťou!

Vaša Spánková víla